Alergia na roztoče
Roztoče sú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie všeobecným zdravotným problémom. U nás najvýznamnejšie, najrozšírenejšie a pre alergikov najškodlivejšie sú bytové druhy roztočov Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae. V bytoch sa často vyskytujú aj alergény plesní, rastlín, hmyzu a baktérií. Z látok pochádzajúcich od cicavcov môžu byť pre alergika veľmi škodlivé alergény mačiek, či už prenášané z mačky chovanej v byte, alebo odinakiaľ. Ďalej môže ísť aj o alergény psov, ale tiež hlodavcov a iných živočíchov.
Nemocí súvisiacich s alergiou na roztoče v posledných rokoch významne pribúda. Je to tak aj pri porovnaní roztočovej alergie s inými alergiami, napríklad vyvolávanými peľmi. Zamorenie našich domácností roztočmi je pravdepodobne priamym dôsledkom rozvoja moderného bývania.
Vysoký výskyt roztočových alergií je spojený i s dnešným životným štýlom, keď značnú časť svojho času trávime v uzavretých priestoroch. Veľkým problémom je aj životný režim detí, ktoré predovšetkým v zimných mesiacoch trávia celé dni medzi zatvorenými stenami. Celkový nárast alergií medzi populáciou však spôsobujú aj ďalšie príčiny.
Čo je to alergia
Podstatou alergie je nesprávne prebiehajúca reakcia organizmu na látky cudzorodej povahy, ktoré sa nazývajú alergény. Môže ich vyvolať i veľmi malé množstvo alergénu. Výsledkom alergickej reakcie nie je ochrana pred škodlivinou, ale skôr poškodzovanie organizmu neprimeranou odozvou na kontakt s alergénom.
Čo sú roztoče
Roztoče sú okom neviditeľné členovce príbuzné pavúkom a kliešťom. Pre alergikov predstavujú najväčšie nebezpečenstvo roztoče obsiahnuté v domácom prostredí, nazývané roztoče bytového prachu. Sú tou najčastejšou príčinou alergie, v minulosti všeobecne nazývanej „alergia na bytový prach“.
Čo potrebujú roztoče pre svoj život, kde sa im darí a čo ich naopak ničí
Roztoče sa živia predovšetkým drobnými odpadnutými čiastočkami povrchu kože. Ich potrava pochádza aj z mikrosveta, ktorý z týchto zvyškov žije (plesne, kvasinky, baktérie). Najlepšie podmienky pre rast roztočov poskytuje prostredie s teplotou 22 – 26 °C a vlhkejším vzduchom. Pre roztoče je najpriaznivejšia relatívna vlhkosť vzduchu v rozmedzí 70 – 80 %, na rast im dobre postačuje ešte i vlhkosť nad 60 %. Pri relatívnej vlhkosti 50 % väčšina najvýznamnejších roztočov prežíva, vlhkosť pod 50 % je pre ne až na výnimky vysoko nepriaznivá. Dobre sa im darí v tme. Slnečný svit ich hubí, rovnako ako vysoká či nízka teplota a sucho. Spoľahlivo ich zabíja mráz i teploty nad 55 °C. Z vyššie uvedených skutočností je viac než zrejmé, že pohodlné lôžko vďaka svojej špeciálnej mikroklíme predstavuje takmer ideálny inkubátor roztočov. Tieto domáce „roztočové farmy“ sú navyše zasadené do roztočom vyhovujúcej makroklímy strednej Európy.
Aká je povaha roztočových alergénov a ako sa šíri
Roztoče bytového prachu spôsobujú nemoci svojimi alergénmi. Tie sú najviac obsiahnuté v ich výlučkoch, predovšetkým vo fekáliách. Šíria sa najmä vzduchom, a ľuďom najviac vadí ich prístup do organizmu vdychovaním. Medzi bytovými alergénmi sú ich rozmery skôr väčšie, a spájajú sa s relatívne „väčšími“ čiastočkami domáceho prachu (viac než desať tisícin milimetra).
Ide preto o relatívne ťažšiu zložku prachu s väčšou tendenciou usadzovať sa na zem. Po zvírení, napr. luxovaním, ustieľaním postelí, pohybom a podobne, sa už do 15 minút usadzuje 80 – 90 % roztočových alergénov a do jednej hodiny viac než 99,9 %. Na porovnanie – mačacie, psie alebo niektoré plesňové alergény zostávajú po rozvírení v ovzduší dlhodobo, niekoľko dní. Tieto zvieracie alergény môžu teda na rozdiel od roztočových alergénov spôsobovať zdravotné problémy aj pri púhom pobyte v miestnosti, bez toho, aby bol prach zvírený. Naproti tomu ťažkosti roztočového pôvodu často vznikajú večer po uľahnutí do postele, počas noci až do rána, pri poskakovaní detí v posteliach, na pohovkách a kobercoch, pri luxovaní, veľkom upratovaní a podobne.
Kde sa roztoče bytového prachu vyskytujú najviac
V bežnom byte sa najviac roztočov a ich alergénov vyskytuje v spálni. Pochádzajú predovšetkým z lôžka – zistilo sa, že najväčšie množstvo roztočov obsahujú matrace, a to v počte až niekoľkých miliónov. Veľmi vysoký obsah roztočov býva aj vo vankúšoch, perinách alebo pokrývkach, pričom nezáleží na tom, z akého materiálu sú vyrobené. Roztočom sa napríklad výborne darí aj vo výplniach z dutých vlákien, ktoré samotné nepredstavujú oproti periu výhodu. Tá spočíva v možnosti prania.
Mnoho roztočov sa nachádza aj v plyšových hračkách a podobných predmetoch, najmä ak sú umiestnené na lôžku. Z lôžka sa roztočové alergény a čiastočne aj roztoče dostávajú do prachu v spálni a odtiaľ sa môžu šíriť aj do ostatných miestností. Priemerne 80 % roztočových alergénov v byte tak pochádza z postelí.
Roztoče sa vyskytujú aj v kobercoch, kreslách, pohovkách a čalúnenom nábytku s látkovými poťahmi, závesoch a ďalších bytových textíliách. Objavujú sa teda vo väčšine miestností v byte, i keď v menšom počte než v spálni. Ostatné miestnosti sú skôr rezervoárom roztočov, avšak lôžko predstavuje ich hlavný zdroj, čiže akúsi „roztočovú liaheň“. Koberec slúži ako „zásobáreň“, z ktorej sa roztoče po vyčistení lôžka, napr. vypraním, prenášajú späť do matracov a prikrývok.
Prečo majú roztoče v lôžku ideálne podmienky pre svoj vývoj
- Majú tu veľké množstvo potravy. Sýtime ich priamo z nášho tela. Každú noc im nechávame v posteli dostatok ich hlavnej výživy – čiastočky olúpané z našej pokožky.
- Zvýšená vlhkosť v lôžku vzniká dýchaním a odparovaním nášho tela.
- Vlastným telom lôžko roztočom pravidelne vyhrievame.
- Ďalšou „prednosťou“, ktorá zvýhodňuje prostredie matracov, prikrývok a vankúšov lôžok v prospech roztočov, je minimálna prítomnosť slnečného svetla.
- Špeciálna mikroklíma našich lôžok sa tak zásadne odlišuje od okolia a zaisťuje roztočom najlepšie podmienky pre ich rast, vývoj a množenie.
Čo všetko môže alergia na roztoče spôsobiť
Silne alergizujúce vlastnosti výlučkov roztočov bytového prachu sa často prejavujú navodením chronického zápalu dýchacích ciest, ktorý väčšinou postihuje aj malé priedušky. Preto má roztočová alergia veľmi významný vzťah k vzniku prieduškovej astmy. Opakovane bolo dokázané, že alergia na roztoče bytového prachu je najčastejšou príčinou vzniku alergickej astmy. Vdychovanie alergénov roztočov bytového prachu zároveň často spôsobuje zhoršovanie priebehu astmy vrátane provokácie astmatických ťažkostí.
Alergény roztočov môžu spôsobovať aj poškodenie mikroskopickej celistvosti sliznice dýchacieho ústrojenstva, ktoré uľahčuje prienik iných alergénov do organizmu a vznik nových alergií. Závažné narušenie tejto veľmi jemnej výstelky dýchacích ciest výlučkami roztočov nastáva nielen u alergikov, ale podľa novších poznatkov aj u jedincov nealergických. Touto cestou môže dochádzať aj ku zvýšenej vnímavosti dýchacieho systému voči infekcii, najmä vírového pôvodu.
Alergia na roztoče sa niekedy podieľa aj na vývoji ďalších onemocnení. Ide napríklad o chronický atopický ekzém, priebeh ktorého sa môže v dôsledku vystavovania organizmu roztočovým alergénom silne zhoršovať. Alergia však môže súčasne „tlieť“ v ľudskom tele bez prejavov onemocnenia a podmieňovať tak procesy, ktoré môžu zapríčiniť ochorenie až po niekoľkých rokoch. V tomto bezpríznakovom období už však môže v dýchacom ústrojenstve prebiehať alergický zápalový proces, ktorý sa za určitý čas stane vlastným podkladom alergického onemocnenia.
